V dňoch 20. až 24. septembra 2015 bol na návšteve Slovenska slávny ruský historik a spisovateľ, autor politických biografii v knižnej sérii "Život výnimočných ľudí“ („Stolypin“, „Stalin", „General Kutepov“, „Gromyko", „Vasilij Šuľgin“) a ďalších publikácii, predseda dozornej rady Ruského biografického inštitútu, člen Verejnej rady pri ministerstve kultúry Ruska a predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi S.Ju.Rybas.

V rámci svojej návštevy SR ruský spisovateľ hovoril so slovenskými politológmi, zástupcami miestnych mimovládnych organizácií, masmédií a Spolku slovenských spisovateľov.
Na záver návštevy S.Ju.Rybas vyzdvihol pozitívny, priateľský prístup s ktorým sa stretol na Slovensku a krásu tunajšej prírody ktorá mu darovala svetlú, jasnú náladu počas celej cesty z Košíc do Bratislavy.

S.Ju.Rybas:

• V dvadsiatom storočí vzťahy medzi Ruskom a Československom boli mimoriadne poučné a odzrkadľujú európske XX. storočie.
• Prvá svetová vojna viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorskej ríše. Avšak, nemuselo sa tak stať, pretože pôvodne takýto cieľ nebol formulovaný v strategických plánoch Dohody. Jediné Rusko malo vrytú v pamäti tému Slovanstva a plánovalo vytvorenie Českého kráľovstva.
• V roku 1915 v Nemecku bola založená „Liga neruských národov Ruska“ ktorá začala intenzívnu protištátnu propagandu, akú si, mimochodom, Rusko nikdy nedovolilo voči Nemecku.
• Na zasadnutí rakúskeho Ríšskeho snemu v septembri 1914 člen „ukrajinskej“ frakcie Eugenij Levitskij predložil nasledujúci projekt: „Moskovské Rusko musí byť odtisnuté od Čierneho mora a medzi Ruskom a Balkánom v oblasti Ukrajiny sa musí uzavrieť závora.“ Levitskij pozýval Dunajskú monarchiu a Nemeckú ríšu na „hospodárske vniknutie“ do budúcej „nezávislej Ukrajiny", sľubujúc vysoké dividendy. Vyjadrený vtedy názor platí aj dnes. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že hrozba jeho realizácie viedla Stalina k rozhodnutiu pripojiť k Sovietskej Ukrajine Podkarpatskú Rus, čo po zrútení ZSSR aktivizovalo separatistické nálady na západnej Ukrajine v Haliči a napomohlo súčasnému rozdeleniu Ukrajiny. Situácia zďaleka nie je u konca.
• Vznik Československej republiky bol všeobecne súčasťou protinemeckej západnej stratégie. Masaryk a Beneš získali veľa, avšak vôbec nie všetko.
• Najdôležitejšia geopolitická idea Beneša - získať prístup k Jadranskému moru po koridoru cez Maďarsko (Burgenlandský) ktorý by spájal Československo a Juhosláviu, bol odmietnutý. Beneš sníval o odstránení historickej nespravodlivosti, keď v dôsledku invázie Maďarov do strednej Európy boli západní Slovania oddelení od južných Slovanov. Myšlienka slovanskej jednoty nevyhovovala Západu. Taktiež boli ignorované predostreté Benešom obavy o osude Lužických Srbov v Nemecku a početnej slovenskej menšiny v Rakúsku.
• Prezident Spojených štátov Woodrow Wilson v septembri 1919 výslovne uviedol, že Prvá svetová vojna bola pre USA „priemyselnou a komerčnou vojnou. Prvá svetová vojna vyvolala obrovský dopyt po tovaroch z USA, najmä po zbraniach a rôznych druhoch vojenských materiálov.“ „Celková výška amerických vojenských úverov pre spojenecké krajiny dosiahla podľa údajov z polovice roku 1921 asi 11 085 miliónov USD.“ „Vyriešiť si svoje problémy sa dlžnícke krajiny snažili na úkor porazeného Nemecka uvalením obrovských reparácii pri extrémne náročných podmienkach platby.
• V lete roku 1924 na Londýnskej konferencii bol prijatý projekt známy ako „plán Dawes“. Jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečiť priaznivé podmienky pre americké investície, čo bolo možné len za podmienky stabilizácie nemeckej marky. Predpokladal poskytnutie Nemecku veľkého úveru vo výške 200 miliónov USD (800 miliónov nemeckých mariek).“ „Súčasne anglo-americké banky ustanovujú kontrolu nielen prevodu nemeckých platieb, ale aj rozpočtu, peňažného systému, a do značnej miery kreditného systému krajiny.
• Výsledok plánu Dawes pre päťročné obdobie 1924 - 1929: priemyselná výroba v Nemecku dosiahla predvojnovú úroveň.
• Po roku 1933 sa na plnení vojenských zákaziek priamo podieľali desiatky amerických podnikov v Nemecku.
• Spolupráca s nemeckým vojensko-priemyselným komplexom bola tak intenzívna a všestranná, že do roku 1933 sa pod vedením amerického finančného kapitálu ocitli kľúčové odvetvia nemeckého priemyslu a také veľké banky ako Deutsche Bank, Dresdner Bank, Donut Bank a ďalšie.
• Zároveň sa pripravovala tá politická sila, ktorá mala zabezpečiť (na rozdiel od nemeckých komunistov a socialistov) kontrolu nad Nemeckom. Nemecká národnosocialistická robotnícka strana (NSDAP) (pod vedením A. Hitlera) bola založená v roku 1919, ale zosilnela až na jar roku 1922, keď jej vodcovia získali finančné prostriedky.
• Pri nacistoch vplyv zahraničného kapitálu v Nemecku začína silnieť najmä vďaka priamym investíciám.
• Bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger napísal: „V skutočnosti Amerika platila reparácie za Nemecko, a Nemecko použilo zvyšok amerických úverov na modernizáciu svojho vlastného priemyslu.
• V januári 1924 roku Paríž a Praha uzavreli zmluvu o spojenectve a priateľstve. Zdôrazňoval sa záujem krajín o uchovanie Versailleského systému, dohodli sa vzájomné záväzky týkajúce sa obrany.
• Ako protiváhu možnej hrozbe zo strany Nemecka Beneš odporúčal zbližovanie ČSR a ZSSR: Potrebujeme podobné vzťahy s Ruskom, aké máme s Francúzskom.
• Z odtajnených dokumentov je vidieť ako Británia a Francúzsko usilovali o súhlas Československa na územné ústupky pre Nemecko. V tých dňoch stály tajomník ministerstva zahraničia Alexander Cadogan formuloval vo svojom denníku princíp britskej politiky: „ Československo nie je hodné ani ostrohy britského granátnika.
• Stalin sa zreteľne a rozhodne vyjadril o pripravenosti Sovietskeho zväzu poskytnúť vojenskú pomoc Československu aj v prípade, že Francúzsko tak neurobí, a Poľsko a Rumunsko odmietnu prechod pre sovietske vojská. Súčasne Stalin podotkol, že táto otázka nadobudne aktualitu iba pod jednou podmienkou: ak samotné Československo sa bude brániť a požiada o sovietsku pomoc.
• O 6. hodine ráno 15. marca 1939 nemecké vojská vstúpili do Československa. Toho istého večera Hitler bol v Prahe. Československo prestalo existovať, zmenilo sa na Protektorát Čechy a Morava.
• K Sovietskemu zväzu sa vojna blížila v úplne odlišných podmienkach – nemal spojencov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa dospelo k záveru: vojna s celou Európou je neprijateľná .
• 18. júla 1941 Beneš podpísal Československo-sovietsku zmluvu o spoločnom postupe vo vojne proti Nemecku. 12 decembra 1943 Beneš a Stalin podpísali Sovietsko-československú zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.
  
  
• 03. augusta 1968 československí stranícki činitelia pod vedením prvého tajomníka ÚV Slovenskej komunistickej strany Vasiľa Biľaka poslali list Brežnevovi so žiadosťou o vojenskú pomoc a zosadenie Dubčeka. Avšak, Moskva stále dúfala, že silový zásah nebude nutný.
• Avšak 16. augusta Dubček osobne telefonoval Brežnevovi a požiadal o vojenskú inváziu (V. Falin v interview autorovi).
• 12. augusta na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSČ Dubček vyhlásil: „Ak dospejem k záveru, že sme na prahu kontrarevolúcie, osobne pozvem sovietske vojská.“